32. Ročník memoriálu Jozefa Psotku
Psotkov memoriál, skutočný vysokohorský beh, ktorý má tradíciu a vzdáva hold zosnulým slovenským horolezcom.
Nie som bežec, ale mám rád skutočné športové podujatia a výzvy. Ťažké nefalšované, čo sa na nič nehrajú a kámoši na štarte sú tvrdí chlapi z hôr. Zženštilých hračiek, čo sa všade organizujú, je spústa. No psotkáč je presný opak. Ťažký vysokohorský beh, ktorý má dušu.
Po rokoch sa mi konečne podarilo postaviť sa na štart alebo som konečne nabral odvahu :) ? Do Tatranskej Lomnice prichádzame s Katkou (manželka) v piatok večer. Na registrácii sa dozvedám o zmenách trate, kvôli neobvykle zlému počasiu. Vo vysokohorskom prostredí už panujú zimné podmienky a tak cez moje obľúbené tatranské sedlá tento rok nepobežím. Náhradná trať nie je tak atraktívna, no je dlhšia a fyzicky ťažšia. Tatranská Lomnica - Zbojnícka chata - Hrebienok - Sliezky dom - Smokovec - Hrebienok - Tatranská Lomnica a to v limite 8 hodín. Psotkáč sa behá štýlom rely, to znamená tri merané úseky do kopca a zbytok, každý ako chce, presun v limite.
V sobotu ráno sme sa zobudili do špičkového slnečného počasia, mám obrovskú radosť lebo predpoveď bola odlišná. V rýchlosti konám predštartovnú rutinu. Raňajky, obliecť dresík, nachystať jonťák, gely, zašnurovať tenisky. Štart!
110 členný bežecký balík vyrazí. Pred nami je prvá časovka Lomnica - Zbojnícka chata. Zo začiatku ide o kontaktý šport vo vyšších partiách už skôr o individuálny. Vybehnúť na jeden záťah Zbojníčku bola drina ale bolo to to najkrajšie, čo som za poslednú dobu bežal. Technický ťažký beh po skale snehu ľade, cez potoky. Zo Zbojníčky voľný presun dole na Hrebienok. Tu nás čakala druhá časovka po magistrále na Sliezky dom. Vybieham plný elánu a očakávania, no dostaví sa únava a nečakane ťažký, premočený terén si vyberie svoju daň a ja som skutočne rád, že táto časovka je za mnou. Presun do Smokovca je pohodové klesanie, spestrené brodením potokov s topiaceho sa snehu. V Smokovci už toho začínam mať naozaj dosť. Postavím sa na štart poslednej časovky s cieľom na Hrebienku. Skúšam bežať, no je to do kopca a ja som unavený, tak časovku skôr odkráčam ako odbehnem. Pípnutím časomiery sa pre mňa tento ročník viac menej skončil. Je ešte potrebné v limite dobehnúť do Lomnice. Mám na to dve hodiny. No aj tak sa neflákam, myšlienka piva s gulášom ma ženie vpred. Perfektný pocit v cieli, ako vždy keď dokončím nejaký poriadny pretek.
Tých 42 km s prevýšením 2400m (moje vlastné údaje) mi zabrali 7 hodín a 10 min.
